Slovenskú školu treba zreformovať:

 

1. Zo školy trestajúcej neznalosť, na školu oceňujúcu znalosť.

2. Zo školy pasívnej znalosti na školu aktívnej znalosti.

3. Zo školy nepochopenia na školu pochopenia kontextov a významu.

4. Zo školy uzavretej na školu otvorenú.

5. Zo školy interpretujúcej na školu tvorivú.

6. Zo školy memorujúcej na školu pochopenia.

7. Zo školy nudy na školu hrou.

8. Zo školy plnej nepodstatných informácií na školu kľúčového poznania.

9. Zo školy kolektívneho bezvedomia na školu individuálneho sebavedomia.

10. Zo školy hotových odpovedí na školu kladenia otázok.

11. Zo školy monológu učiteľa na školu dialógu všetkých.

12. Zo školy prefeminizovanej, na školu s rovnováhou mužského a ženského elementu.

13. Zo školy 19 storočia, na školu 21 storočia.

14. Zo školy pre priemerného žiaka, na školu rešpektujúcu osobnosť žiaka, formujúcu osobnosť žiaka.

15. Zo školy bez jasného cieľa, na školu kde cieľom je radosť zo školy a aktívny prístup k životu a poznaniu.

16. Zo školy, kde motiváciou je ukončenie školy, na školu kde motiváciou je celoživotné štúdium.

17. Zo školy, v ktorej je priepasť medzi školou a deťmi, rodičmi na školu ako spoločnej cesty detí, rodičov a školy.

18. Z „jednotnej“ školy na školu otvorenú - rešpektujúcu aj osobnosť žiakov aj osobnosť pedagógov.

19. Zo školy zviazanej obručou záväzných osnov na školu možností voľby a zodpovednosti za voľbu.

20. Zo školy ktorá je riadená ministerstvom školstva, na školu ktorá je ministerstvom školstva rámcovo koordinovaná.

21. Zo školy kde sú nejasné, nezmyselné, trestajúce pravidlá hodnotenia na školu jasných, zmysluplných, motivujúcich pravidiel hodnotenia.

22. Zo škôl ktoré sa podobajú ako vajce vajcu, na školy ktoré majú svoju jasnú identitu.

23. Zo školy kde medzi predmetový kontext a presah je skoro neznámy pojem, na školu kde kontext a prepojenie predmetov je samozrejmosťou.

24. Zo školy, kde úroveň veľkej časti učebníc je po obsahovej a aj formálnej stránke je značne nízka, na školu kde učebnice rešpektujú súčasnú progresívnu úroveň vedomostí aj po obsahovej aj po formálnej stránke.

25. Zo školy, kde materiálne vybavenie zostalo často na úrovni hlbokého socializmu /alebo až 19.st./ na školu reflektujúcu nástup nových technológií, informatiky a súčasnej komunikácie.

26. Zo školy, kde sa niektorí žiaci nenaučia ani aktívnu znalosť slovenského jazyka, porozumeniu textu, na školu, kde je dvojjazyčnosť samozrejmosťou od prvej triedy a na druhom stupni základnej školy/od 4 triedy/, sú už viaceré predmety vyučované v oboch jazykoch.

27. Zásadná reforma pedagogických škôl na Slovensku, ktoré sú do dnes z časti semenišťom neschopných pedagógov, /ktorí skončia v školstve/ a pár schopných pedagógov,/ktorých sa nepodarí zničiť/ a ktorí rýchlo zo školstva utečú.

28. Ak sa nezreformuje kompletne pedagogické školstvo na Slovensku aj so zásadnou obnovou pedagógov na nich pôsobiacich, nepohneme sa z miesta a reforma bude len náterom na nefunkčnom, deprimujúcom, parnom valci menom slovenské regionálne /základné/ školstvo.

 

Napísal som tých pár bodov len tak spontánne. Mnohé sú príbuzné a všetky sa dajú rozoberať do hlbokých podrobností. Všetky body vychádzajú z môjho poznania stavu škôl priamo v praxi. Fakt som bol dlho pedagógom jednak na ZUŠ, potom na VŠMU a na koniec aj na pedagogickej fakulte v Nitre v pozícii šéfa katedry. Viem svoje. Bol som dokonca aj v tíme, predmetovej komisie pri ministerstve školstva, v čase pána ministra Kováča. Minister Kováč, bol asi posledný schopný minister s víziou, žiaľ mal málo času a bol príliš dôverčivý. Predmetové komisie boli dobrý nápad, ale v konečnom dôsledku len okopírovali daný stav a k reforme vôbec neprišlo. Dnes ak sa má vravieť o obsahovej reforme regionálneho školstva, na prvom mieste je potrebné prekonať začarovaný kruh obrany záujmov učiteľov jednotlivých predmetov, ktorí každý svoj predmet považujú pre školu za absolutne najdôležitejší aj keď opak je pravdou. Predmety, ich obsah aj štruktúra dávno nezodpovedajú potrebám a aj očakávaniam žiaka, rodičov, spoločnosti, nezohľadňujú body, ktoré som napísal vyššie.

Často sa zdôrazňuje faktor preťaženia žiakov informáciami. Preťaženie žiakov informáciami je len následok nerešpektovania a nepochopenia súčasného trendu v pedagogike, nepochopenia potrieb žiakov v 21 storočí. Jednoducho na štruktúru a formu základného vzdelania formovanú v 19 storočí sa nabaľovalo poznanie celého 20 storočia a dnes už aj 21 storočia. Bez prehodnotenia štruktúry vzdelania, nie je možné dospieť k zmysluplnej redukcii učiva. Pochopiteľne redukcia učiva sama o sebe nič prevratné neprinesie, ak nezmeníme celkovú filozofiu vzdelávania.

Ak nepochopíme, že učitelia sú v škole pre žiakov a nie žiaci pre učiteľov.

Ak nepochopíme, že žiaci majú klásť hlavne otázky učiteľom a nie len naopak.

Ak nepochopíme, že reforma regionálneho školstva sa nedá uskutočniť ako jednorázový akt, ale musí byť nekončiacim procesom.

 

Kreatívne regionálne školstvo nemôže byť iba nálepkou so slovom kreatívne, ale musí byť kreatívne vo svojej podstate, kreatívne v obsahu aj forme. Kreatívnosť sa nedá nadiktovať, regionálne školstvo potrebuje nových, múdrych, rozhľadených, chápajúcich, aktívnych pedagógov milujúcich poznanie, deti, školu, život.

Pedagógov, pre ktorých je kreatívnosť samozrejmosťou.

Pedagógov, pre ktorých je túžba po poznaní nového, chlebom každodenným a radosť z odovzdávania poznania rovnaká ako radosť z detí, ktoré si poznanie cez nich zamilujú.

 

A ešte zostáva zodpovedať, ako zmenu uskutočniť a nezopakovať chybu, ktorá sa stala za ministra Kováča, keď existujúci stav školstva reformu na školách jednoducho prevalcuje.

 

Asi pred dvomi rokmi som poslal ministrovi školstva Froncovi stručný náčrt reformy regionálneho školstva, lepšie povedané základného školstva na jednej strane A4. Napísal som mu, že za najpodstatnejšie považujem základnú zmenu filozofie základného školstva. Ďalej som navrhol plné prenesenie zodpovednosti, za úroveň vzdelávania na základnom školstve na plecia riaditeľov a pedagógov základných škôl. Ministerstvu školstva by zostala v rámci formy a obsahu vzdelávania hlavne funkcia stanovenia úrovní vzdelania, osobnostného rastu žiakov na jednotlivých stupňoch škôl, testovanie vzdelanostného a osobnostného rastu žiakov. Na základe výsledkov testov vyhodnocovanie požadovanej úrovne jednotlivých škôl. Zdôraznil som aj jednoznačnú potrebu vzájomnej konkurencie jednotlivých škôl, pri samozrejmej možnosti žiaka/rodičov/ zvoliť si školu podľa svojich predstáv. ETC.

 

Minister mi neodpovedal a neposlal ani slovo ďakujem. Časť z môjho náčrtu sa dostalo aj do reformy predloženej ministrom školstva Froncom, lenže v značne zdeformovanej podobe. Ministerský návrh totiž ide do neuveriteľných, až nezmyselných podrobností, podrobností ktoré, ako by z oka vypadli súčasnému školstvu na Slovensku a zároveň naozaj prenáša časť doterajších kompetencií ministerstva na školy, čo je nesmiernym kladom reformy. Ministerský návrh, ale zásadne vlastne nemení chorý stav školstva, jeho filozofiu, ktorú som popísal v jednotlivých bodoch. Ministerský návrh v mnohom práve nechtiac usvedčuje samotné ministerstvo, ako nepochopilo o čom pedagogika vlastne má byť o čom má byť súčasné základné školstvo na Slovensku, o čom má byť reforma školstva.

 

Taká perlička, že zo základného školstva vypadli práve ZUŠ základné umelecké školy – /výtvarné odbory/, ktoré boli a sú v prevažnej miere práve nositeľmi kreatívnych a nových pedagogických prístupov, je možno najlepším svedectvom. Časť ZUŠ, ktoré práve mohli slúžiť ako ostrovčeky pozitívneho príkladu, ministerstvo šmahom ruky odvrhlo, tváriac sa, že mu pritom ide o reformu a kultúru.

 

Akad. Mal. Peter Horváth funkey